O NÁS

Advokátska kancelária RYBANOVÁ & PARTNERS, s.r.o. poskytuje právne služby podnikateľom, obchodným spoločnostiam a občanom. Našou najlepšou kvalifikáciou  sú skúsenosti s veľkými transakciami, náročnými spormi a právnym servisom pre tých najnáročnejších klientov.

Každý náš klient môže rátať  s tým, že naše skúsenosti využijeme na ochranu jeho záujmov a môže sa spoľahnúť na naše plné nasadenie, rýchlu a kvalifikovanú pomoc.

So sídlom v Banskej Bystrici sme najbližšie klientom zo stredoslovenského regiónu, poskytujeme ale právne služby na celom území Slovenska.

Právne služby, vrátane prípravy dokumentácie, poskytujeme komplexne aj v anglickom jazyku.

Spolupracujeme s renomovanou advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave (desať špecializovaných právnikov), a preto dokážeme zabezpečiť špičkový právny servis aj v tých najzložitejších a časovo náročných veciach.

V spolupráci s kolegami z iných krajín a odborníkmi z oblastí účtovníctva, finančného, daňového poradenstva a audítormi zabezpečíme komplexné poradenstvo aj vo viacodborových či cezhraničných právnych veciach.

ADVOKÁTI

radoslava_medium

Advokátka Radoslava Rybanová

1999 – vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr.)

od 1.1.2003 – je zapísaná v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory (registračné č. 1787)

2015 – založila a v súčasnosti vedie advokátsku kanceláriu RYBANOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici.

1999-2015 – pôsobila v renomovanej advokátskej kancelárii so sídlom v Bratislave, od roku 2003 ako asociovaný advokát a od roku 2008 ako jej spoločník.

NAŠE SLUŽBY

PRE PODNIKATEĽOV

PRE OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI

PRE OBČANOV

TRANSAKČNÉ PORADENSTVO

POTREBUJETE VYUŽIŤ NAŠE SLUŽBY? NECH SA PÁČI.
OZVITE SA NÁM

UDALOSTI

<< nov 2018 >>
pusšpsn
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2
Žiadne nastávajúce udalosti

NAŠE PUBLIKÁCIE

TEST OPRÁVNENÉHO ZÁUJMU – VZOR A POZNÁMKY

Od účinnosti Všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (“GDPR“) už uplynulo 5 mesiacov, ale niektoré jeho pojmy sú stále pomerne “mystické”. Napríklad taký test proporcionality (alebo vyváženosti) oprávneného záujmu. Okrem testov, ktoré som sama pre klientov vypracovala, som stále nevidela žiaden iný zmysluplný test oprávneného záujmu, a to napriek tomu, že usmernenie Európskeho výboru pre osobné údaje o transparentnosti odporúča tieto testy, alebo aspoň ich najdôležitejšie časti, zverejniť. Šíria sa o nich rôzne povery a zaručené správy, ako napríklad, že testy musia mať iba veľké organizácie a malých sa netýka. To nie je pravda. Test oprávneného záujmu je potrebný vždy vtedy, ak využívate ako právny základ spracúvania osobných údajov oprávnený záujem. Mal by sa vyhotoviť dokonca aj vtedy, ak ide o oprávnený záujem výslovne upravený v GDPR, akým je napríklad priamy marketing.

Prečo je test oprávneného záujmu vôbec potrebný? Potreba posúdenia, či je oprávnený záujem skutočne dostatočný a legitímny, vychádza zo samotného znenia čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR, ktorý hovorí o tom, že právnym základom spracúvania je, ak:

f) spracúvanie je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana, s výnimkou prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby,ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobu dieťa.

Ak chcete teda použiť ako právny základ spracúvania oprávnený záujem, musíte sa teda najskôr uistiť, že nejde o prípad, kedy by nad oprávnenými záujmami prevažovali záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby.

[…]

Protibyrokratický zákon a GDPR

Novelou živnostenského zákona tzv. „zákonom proti byrokracii“, inak takto aj zákonom č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zaviedla od 1.9.2018 povinnosť ohlasovateľa živnosti priložiť k ohláseniu „súhlas so spracovaním osobných údajov.“ Tu nájdete aj „tlačivko“ tohto súhlasu, ktoré bude po novom potrebovať: http://www.minv.sk/?zivnostenske-podnikanie.

Zákon proti byrokracii správne uvádza, že obsahuje “niektoré opatrenia” na zníženie byrokracie. Obsahuje totiž aj “niektoré opatenia” na jej nezmyselné zvýšenie, ako napríklad túto novú povinnosť.

Požadovať totiž zákonom, aby niekto udeľoval štátu súhlas na spracovanie osobných údajov pri úkonoch, kde štát vykonáva verejnú moc, totiž nie je iba byrokracia. Je to aj diletantizmus najvyššieho stupňa, požadujúci nepotrebný a nezmyselný doklad. Je to stelesnenie zbytočnej a škodlivej nadpráce štátnej moci. Nikomu totiž nemôže byť uložené zákonom, aby poskytoval súhlas so spracovaním osobných údajov.

Súhlas, podľa Všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (toľko premieľané GDRP), totiž musí byť slobodný, informovaný a musí sa dať kedykoľvek odvolať. Požadovať preto “povinný” súhlas zákonom, aby ste vôbec mohli podnikať, je natoľko absurdné, že by to Európskej komisii zrejme odpálilo dekel.

GDPR skutočne vyžaduje aby každý, kto spracúva osobné údaje, orgány verejnej moci nevynímajúc, preukázal na ich spracovanie právny základ. Lenže pozor, GDPR nepozná jediný právny základ, súhlas, ako zrejme naši zákonodarcovia predpokladajú. Pozná právnych základov šesť. A jedným z nich je viete čo? Plnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Orgán verejnej moci predsa nepotrebuje žiaden súhlas na to, aby pri výkone svojej kompetencie  spracúval informácie, ktoré na to potrebuje. A ak by to nestačilo, GDPR pozná aj plnenie zákonnej povinnosti ako ďalší právny základ.

Ak má teda štátna moc spracúvať osobné údaje, potom jej stačí upraviť si pri stanovení svojej právomoci aké údaje a na aký účel vyžaduje. Ak by chcela byť dokonalá, spomenie v zákone aj to, po akú dobu ich bude uchovávať.

Ale novelizovať zákon a požadovať ním predloženie povinného súhlasu so spracovaním osobných údajov?

Ako to bude pokračovať? Budeme dávať súhlas aj daňovému úradu, aby preskúmal daňové priznanie na to, aby nám vyrubil daň? A keď súhlas nedáme alebo odvoláme? Daň nebude? A čo takto súhlas s udelením trestu odňatia slobody? Súhlas s vedením záznamov o trvalom pobyte? Alebo súhlas s pridelením rodného čísla?

Dnes som sa pokúšala zistiť, v ktorej fáze legislatívneho procesu táto múdrosť do zákona prekĺzla. Verila som, že to bola nejaká aktivita “expertného poslanca” v rámci parlamentného legislatívneho procesu. So zhrozením som zistila, že sa povinnosť nachádza už v prvom v návrhu zákona, ako je dnes dostupný na stránke NRSR https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6709. To nasvedčuje tomu, že ju navrhlo samotné ministerstvo, čo zasa vypovedá o kvalite legislatívnej práce. Je pravdou, že v dôvodovej správe jej odôvodnenie chýba, čiže zrejme ide o prílepok na poslednú chvíľu, inšpirovaný možno nejakým „štátnym“ expertom v stave akútnej paniky z GDPR, stále však, ide o súčasť vládneho zákona.

Bolo by to aj na smiech, keby to nebolo smutné  a na porazenie. Teraz totiž musí každý ohlasovateľ živnosti prikladať  k ohláseniu papier, ktorý nielen, že nie je potrebný, ale je výsmechom samotnému názvu zákona, ktorým bol zavedený. Protibyrokratický zákon po slovensky.

 

OPRÁVNENÝ ZÁUJEM PODĽA GDPR

Presne o 100 dní, teda 25.5.2018 vstupuje do účinnosti Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov známejšie ako „General Data Protection Regulation“ , čiže GDPR[1].

Tento článok nemá za účel obsiahnuť všetko, čo by bolo dobré vedieť o GDPR. Zameriava sa na jednu vybranú otázku: Aké sú podmienky spracúvania osobných údajov na základe oprávneného záujmu prevádzkovateľa alebo tretej osoby?

Vychádzame v ňom zo samotného znenia GDPR, diskusie v odborných publikáciách a z užitočnej publikácie vydanej Data Protection Network, ktorá sa volá „Legitimate Interest Guidance“ a je dostupná po registrácii na tejto stránke: https://www.dpnetwork.org.uk/dpn-legitimate-interests-guidance/. Upozorňujeme, že Data Protection Network je súkromná asociácia a nie verejný orgán oprávnený vykladať právne predpisy, nemožno teda ani ich názory ani tento článok brať ako záväzný výklad právnych predpisov.

[…]

Prvé rozhodnutia podnikateľa – spoločnosť či živnosť?

Na začiatku máte nápad. Možno sa tiež chcete oslobodiť od ťažoby novodobého otrokárstva, mašinérie korporácií, zvlčilosti kapitalizmu, v ktorom nie ste sami kapitalistami. Alebo inak – dokážete si svoj čas zorganizovať aj lepšie, ako cvakať kartu od 8 do 5.  Alebo do 7. Alebo do 10. Alebo do kedy sa to dnes vlastne patrí pracovať.

A možno, že ste začali už dávno a vaše pôvodné hobby sa rozrastá a začína byť zaujímavé aj z hľadiska príjmov.

Jednoducho, rozhodnete sa stať sa profíkom, podnikateľom. Živiť sa „vlastnou hlavou“. Alebo vlastnými rukami.

Keď už ste si prešli cez všetky fázy rozhodovania, prekonali strach a obavy z budúcnosti, čaká vás ešte jedno rozhodnutie. Ako začať? Ako to všetko sformalizovať? Chcem byť živnostník? Založím si spoločnosť? Alebo nepotrebujem ani jedno z toho? […]

Barbulescu proti Rumunsku

Právo na súkromie v práci podľa rozhodnutia ESĽP Barbulescu proti Rumunsku

Európsky súd pre ľudské práva vydal 12.1.2016 rozhodnutie v spore Barbulescu proti Rumunsku, v ktorom išlo najmä o ochranu súkromia zamestnanca na pracovisku.

Toto rozhodnutie je zaujímavé aj pre slovenských zamestnancov a zamestnávateľov: […]

Časť I – Desať výhod tehotenstva

Tehotné, dojčiace, starajúce sa o deti – a zamestnané.

Pracovné výhody pre ženy a matky podľa Zákonníka práce 

Tehotenstvo, dojčenie a starostlivosť o malé deti dávajú zabrať telu aj duši. A pokiaľ je tehotná žena alebo čerstvá matka navyše zamestnaná, jej život pripomína chôdzu po škrupinkách.  Zákonník práce ale poskytuje niekoľko výhod pre tehotné ženy, čerstvé matky aj matky väčších detí, ktoré im môžu pomôcť. Je  dobré o nich vedieť, aby ste ich mohli využiť.  V tejto sérii článkov nájdete základný prehľad takýchto výhod a úľav. […]

 KONTAKTUJTE NÁS

Zaujali Vás naše služby? Pošlite nám e-mail na office@rybanova.sk alebo zavolajte na +421905567736 alebo použite kontaktný formulár vpravo.